3. kapitola

K malej chatke uprostred lesa sa dostali vyšľapanou cestičkou lemovanou kríkmi, za ktorými sa týčili vysoké na husto rastúce stromy. Čím bližšie boli chatke, tým viac áut bolo zaparkovaných pozdĺž cesty. Už z diaľky bolo počuť hrať hudbu a hlasy desiatok ľudí. Les vyzeral v noci hrôzostrašne, ale akonáhle sa Allison a ocitla v osvetlení farebných lampiónov, všetko bolo zrazu akosi menej desivé.

"Niekedy sa mi zdá, že v sebe nemá fakt ani kúska taktu," podotkla Sarah na margo Jasonovho rýchleho úniku. Lenčo vystúpili všetci z auta, okamžite sa vyparil, pričom sa ani neobťažoval informovať ich o tom. Allison iba znechutene prikývla, kým sa dívala za Jasonovou postavou, miznúcou v dave.

"Hej, v poslednej dobe aj mne začína dochádzať, že ho už dávno nevnímam ako princa z rozprávky," zašomrala Allison, vykročila a Sarah ju mlčky nasledovala. Prešli cez improvizovaný tanečný parket k stolíku s pitím a obe si uchmatli pohár s pivom. Väčšinu ľudí tam poznali - to je jedna z nástrah malého mesta, no aj medzi známymi tvárami sa občas objavili nejaké cudzie.

Kútikom oka zahliadla, ako Sarah zrazu začala na niekoho zbesilo mávať. Pátravo nasledovala jej pohľad, až zbadala, že neďaleko nich stojí hlúčik chalanov a medzi nimi aj Mason Jenkins.

"Nebude ti vadiť, ak...?" začala Sarah a s prosebným výrazom sa otočila tvárou k nej. Allison ihneď pokrútila hlavou a usmiala sa.

"Nie, vôbec, len choď. Tých pár minút to bez teba nejako zvládnem."

Priateľka sa uškrnula. "Vďaka."

Allison si povzdychla a pozorovala, ako sa Sarah ženie k svojmu novému objavu. Vlastne, prívlastok nový pre neho nie je zas až taký príhodný. Sarah po ňom hádzala túžobné pohľady príliš dlho na to, aby to bolo pre kohokoľek v ich okolí niečo nové. Vrátane samotného Masona. Napriek tomu, že pohľadný tmavovlasý mladík o jej miernej posadnutosti vedel, zatiaľ sa nezdalo, že by sa začal chytať. Allison sa niekoľkokrát snažila Sarah jasne vysvetliť, že ona pre neho zrejme nie je tá pravá, ale to by ju skôr presvedčila, aby sa dala ostrihať dohola, než sa vzdať nádeje, že raz bude pre Masona viac než len kamarátka.

Sledovala, ako sa na druhej strane tanečného parketu Sarah vyškiera a nahlas sa smeje na niečom, čo jej povedal Masonov kamarát. Allison zamračene pokrútila hlavou. Ona je proste stratený prípad. Bola taká očividná, že iba slepec by nezistil, ako veľmi sa na neho snaží zapôsobiť. A on jej napriek všetkému stále odolával.

S ďalším zamračením si odpila z horkého nápoja, keď sa zrazu vedľa nej zjavil dosť vysoký chlapík v tmavohnedej koženej bunde. Zvláštne bolo, že ho nevidela prichádzať; ako keby sa tam proste z ničoho nič zhmotnil.

"Podľa toho zamračenia by som tipoval, že tá baba zvádza tvojho frajera," prehodil len tak mimochodom a uprene sa díval na dvojicu stojacu o pár metrov ďalej.

Allison sa znova pozrela na Sarah s Masonom, a potom sa zasmiala. "Nie, ona mi rozhodne nikoho nepreberá," povedala s pobavením v hlase a otočila sa k nemu.

Bol výnimočne pekný. Plavé vlasy, ktoré mal starostlivo ostrihané, sa mu až podivne dobre hodili k podmanivým orieškovohnedým očiam a tvár mal dokonale symetrickú. Bledú pleť nenarúšali žiadne väčšie či drobné nedokonalosti, ani jedno tmavé znamienko. Blond vlasy síce trochu kontrastovali s jeho tmavými očami, ale keď sa Allison lepšie prizrela, zdalo sa jej, že ten kontrast, hoci mierne exotický, bol celkom prirodzený a príjemný.

Mladík k nej natiahol ruku a ona ju s jemným úsmevom na perách prijala.

"Jeremy," predstavil sa.

"Teší ma, Jeremy. Ja som..."

"Allison," dokončil za ňu a ona na neho vyvalila svoje hnedé oči.

"Odkiaľ vieš, ako sa volám?" spýtala sa podozrievavo a modlila sa, aby si myslel, že tú obavu, ktorú jej bolo badať v hlase, iba predstiera. V čase, keď ju stále niekto pozoruje, prenasleduje a zastavujú ju na vyľudnenej ulici hrôzuvzbudzujúci cudzinci, bola jej obava úplne na mieste. To on však nevedel.

"Netvár sa hneď tak vydesene. Chodím na niektoré prednášky s Jasonom, viem, že si jeho priateľka a tiež viem, ako sa voláš," vysvetlil jej a ona si vydýchla. Zrazu sa jej zdalo smiešne takto sa vyľakať. Bolo predsa absurdné, že by ju niekto napadol tu, rovno uprostred desiatok tancujúcich a zabávajúcich sa ľudí.

"Tak potom je všetko v poriadku. Nevyzeráš ako nejaký psychopat, ale človek nikdy nevie," navonok zažartovala, ale v duchu jej to až také vtipné neprišlo. Nie po jej poslednom zážitku.

"Kde máš Jasona?" spýtal sa Jeremy, ale Allison sa nezdalo, že by ho to naozaj zaujímalo.

Pokrčila plecami. "To naozaj netuším." Usrkla si z piva, ale potom sa zachmúrila a obsah pohára vyliala za seba na zem.

"Nechutí?"

Vzhliadla k Jeremimu, ktorý mal na tvári pobavený úsmev. Pokrútila hlavou. "Vlastne mi pivo nikdy veľmi nechutilo, takže ani neviem, prečo som si ho vzala."

Blondiak mlčky prikývol a ona sa na neho zvedavo zadívala. "Ty nepatríš k Jasonovým priateľom, však?" zaujímala sa. Bola si takmer istá, že ho s Jasonom nikdy nevidela, pretože ak by ho videla, pravdepodobne by si ho pamätala. Na niekoho tak nezvyčajne pekného by určite nezabudla. Jeho jemné, anjelske črty sa musia nezvratne zaryť do mysle každej ženy, ktorá ho mala možnosť čo i len na chvíľu zahliadnuť.

"Nie. Chodíme spolu do školy, ale to je asi tak všetko, čo máme spoločné."

Allison pokývala hlavou a zamyslene sledovala dav pred sebou. Vedel, že bola zadaná, dokonca vedel, s kým chodí a napriek tomu za ňou len tak príde? Nebolo to tak, že by ju vyslovene balil... vlastne, nerobil nič, čo by mohla považovať za správanie nevhodné k zadanému dievčaťu, ale jeho časté úsmevy mali podľa nej jasne určený cieľ.

"Snažíš sa dostať nakladačku?" položartom sa spýtala a on sa na ňu otočil s nadvihnutým obočím. "Každý vie, že Jason nemá rád, keď sa okolo jeho dievčaťa niekto príliš obšmieta," vysvetlila.

Jeremy však jej jemnému varovaniu buď neporozumel, alebo sa nestaral, pretože iba pokrčil ramenami a znova sa zadíval na malé skupinky tancujúcich ľudí. "Iba sa rozprávame, nič viac."

Áno, samozrejme, že sa iba rozprávali, ale prinútiť Jasona prijať podobné rozumné argumenty sa dalo niekedy porovnať so snahou pohnúť holými rukami obrovskou skalou. Lenže ak sa on nestaral o reakciu jej priateľa, keď ich uvidí klábosiť spolu obďaleč od ostatných, ani ona to rozhodne v pláne nemala. Okrem toho, bol jej fakticky sympatický a nechcela si jeho príjemnú spoločnosť kaziť obavami o výčiny svojho čoskoro ex-priateľa.

"Nezdá sa mi, že by si sa dvakrát bavila," podotkol po chvíli príjemného ticha.

Allison sa pomaly zhlboka nadýchla. Nie, príliš sa jej na tú oslavu nechcelo ísť, ale čo mala robiť, keď to Jasonovi sľúbila? Aspoň sa snažila vyzerať, že nie je úplne znechutená, ale ako sa zdalo, minimálne jeden človek ju prekukol. "Ako si to zistil? To som fakt taká mizerná klamárka?" spýtala sa naoko pobúrene a založila si ruky v bok ako nahnevané malé dievčatko. V tej chvíli si nebola celkom istá, či s tým flirtuje alebo si ho iba priateľsky doberá.

Nahlas sa zasmial. „Asi ťa to sklame, ale áno. Si dosť zlá klamárka.“

Nesklamalo ju to, no zatvárila sa skormútene. Dlho jej to však nevydržalo a rozosmiala sa. Možno jej aj tá trocha piva udrela do mozgu, keď sa správa akoby sa svojho spoločníka snažila zviesť... a to veľmi, veľmi nešikovným spôsobom. Jemne sa začervenala, odvrátila sa od jeho intenzívneho pohľadu a vtedy jej oči zachytili, ako sa k nim ženie Jason s neprívetivým výrazom na tvári. Úsmev jej zamrel na perách a ona sa podvedome napla. To posledné, čo teraz chcela, bolo, aby tu urobil škandál a odplašil Jeremyho.

„Čo je?“ znepokojene sa spýtal Jeremy, očividne si všimol zmenu v jej postoji.

Otočila k nemu hlavu a zatvárila sa ustarostene. „Možno by si mal odísť. Práve sa sem rúti Jason a nevyzerá veľmi potešene.“

Nečakala, že kútiky jeho pier sa zodvihnú v arogantnom úškrne. Bolo to príťažlivé a iritujúce zároveň. „Jeho sa nebojím,“ sebavedomo, skoro až povýšenecky odpovedal.

Či už mal z Jasona strach alebo nie, ona by sa konfrontácii aj tak radšej vyhla, lenže Jeremy nevyzeral ako človek, ktorý by dopustil, aby vyzeral ako zbabelec, ani keby ho o to poprosila. Chvíľu zvažovala, že by odišla ona, ibaže vytušila, že tým by potýčke medzi dvomi mužni nezabránila. Oveľa rozumenjšie bolo zostať a snažiť sa Jasona upokojiť; presvedčiť ho, aby Jeremymu nerozmlátil tvár na kašu. Nevie snáď, že jej priateľ je na univerzite vďaka športovému štipendiu?!

„Čo tu chceš, Bale?“ vyštekol Jason a nepriateľsky si ho prehliadal.

Jeremy sa bezstarostne usmial. „Iba sme sa rozprávali.“

„Nevyzeralo to tak!“ Ruky mu pozvolna viseli pozdĺž tela a ona si všimla, že jeho bledé dlane sa zlovestne zaťali v päsť. Nechce ho udrieť, však? Alebo...?

„Brzdi, Jason!“ podráždene vyhŕkla Allison a postavila sa medzi tie dve telá preplnené testosterónom. „Nechceš pred všetkými spraviť divadlo, však nie?“ zasyčala takým tichým hlasom, že ju mohol počuť iba on. Zavesila sa mu na ruku a ťahalo ho preč odtiaľ. Najprv sa vzpieral, prepaľoval Jeremyho vražedným pohľadom, no napokon sa jej nekompromisnosti poddal a dovolil jej odviesť ho preč. „Tešilo ma, Jeremy,“ zvolala ešte ponad plece a zachytila, ako sa na ňu plavovlasý krásavec usmial a prikývol.

Allison odtiahla Jasona ďalej od hlasnej hudby, no nie tak ďaleko, aby sa im stratili z dohľadu farebné svetlá z lampiónov, ktoré viseli na konároch stromov nad tanečným parketom. Nemala chuť stáť uprostred noci v desivom lese, hoci nebola sama. Rýchlo sa od neho odtiahla, tvár jej skrútila nahnevaná grimasa. „Toto už preháňaš!“

„Skôr to preháňaš ty!“

„A ako? Tým, že si dovolím rozprávať sa s niekým?!“ posmešne zaprskala. Bola tak hrozne nahnevaná, že to v sebe takmer nedokázala skroniť, no prinútila sa upokojiť sa. Vedela, čo musela urobiť a tiež vedela, že to urobí hneď teraz. Už nebolo cesty späť, pretože si bola istá, že túto frašku nevydrží hrať už ani o minútu dlhšie. No napriek všetkým zlým vlastnostiam, ktoré v Jasonovom chraktere objavila, to bol chalan s dobrým srdcom a zaslúžil si, aby sa k nemu zachovala férovo.

„Nevidela si, ako sa na teba pozeral?!“ pobúrene zvolal a ona v duchu prevrátila očami. Pozeral sa na ňu normálne, to jej môžete veriť. Možno s ňou trošku flirtoval, ale jeho oči vôbec nenaznačovali, že by mal o ňu naozaj záujem. Minimálne takéto veci dokázala rozoznať.

Rezignovane si povzdychla a opatrne sa na neho pozrela. „Jason, musím ti niečo povedať.“

Ihneď spozornel, zdalo sa, že hnev zatlačil do úzadia. Možno to spôsobil jej smrteľne vážny výraz tváre, možno tón hlasu, ktorý bol milý, ale nekompromisný, a možno to zapríčinila samotná veta, ktorá takmer nikdy neznamená nič dobré. Jason mlčal. Netrpezlivo ju skenoval pohľadom a z jeho postoja jej bolo jasné, že bol veľmi napätý. Asi tušil niečo zlé.

„Myslím, že by sme sa mali rozísť,“ vyhŕkla rýchlo Allison, aby to mala konečne za sebou, no zarazilo ju, keď sa jej neuľavilo. Necítila sa ľahšie ani lepšie. Zmocnila sa jej nervozita a nepokoj, ako keby od Jasona čakala tú najhoršiu reakciu, a tak začala rýchlo bľabotať. „Obaja vieme, že už...“

„Je to kvôli tomu kretónovi?!“ nasupene, neveriacky vyhŕkol Jason. Jeho oči zrazu vyzerali menej živé. Netváril sa ublížene alebo zranene, no podľa tých prázdnych očí Allison vedela, že ho bolí počuť to. Nenávidela sa za to! Možno ho už nemilovala, no časť z tej lásky v jej srdci aj tak zostala a tento kúsok svojho ja nesmierne bolelo, že mu musí ublížiť.

„Nie, on s tým nemá nič spoločné; veď do dnes som ho ani nepoznala!“ V jeho pohľade zahliadla záblesk bolesti a do očí sa jej nadrali slzy ľútosti. Och, tak veľmi sa za toto neznášala! Sklonila hlavu, zadívala sa na špičky svojich čiernych čižiem, ktoré sa zabárali do haldy suchého lístia.

„Jason, aj ty musíš uznať, že v poslednej dobe nám to pohvieako nefunguje,“ povedala po chvíli tichým hlasom. „Už to nie je také ako kedysi.“

„To nemôžeš myslieť vážne! Milujem ťa, Allison!“ Ten zúfalý tón jej drvil srdce na drobné kúsky.

„Ja...“ Čo mu na to mala povedať? Ja ťa už nemilujem? Naozaj mu nechcela zasadiť ďalšiu ranu. „Je mi to ľúto.“

„Ale prečo?! Urobil som ti niečo? Len povedz a ja to napravím!“

„Keby to bolo také jednoduché!“ ľútostivo zvolala. Možno sa nakoniec tej vete aj tak nevyhne. „Nemôžeš nič urobiť, pretože nejde o teba, ide o mňa. Už k tebe necítim to, čo predtým. Už... tá láska je už preč.“

Mlčal a ona sa na neho nedokázala znova pozrieť. Nemohla ho vidieť zlomeného, to by ju dorazilo. „Mrzí ma to,“ naposledy zašepkala, zvrtla sa a kráčala v ústrety svetiel z farebných lampiónov. Nezačula za sebou kroky ani šušťanie lístia, no chápala to. Chcel byť sám, no pravdepodobne chcel byť hlavne niekde, kde nie je ona.

Zotrela si dve slzy, ktoré sa jej pomaly kĺzali po lícach. Už bola takmer pri tanečnom parkete, keď náhle zastala a ostro sa nadýchla. Z ničoho nič, úplne nečakane mala pocit, ako keby sa všetko zmenilo. Ovzdušie sa jej zdalo iné, zvuky tlmené, vietor chladnejší a zúrivejší. Zlovestná predtucha sa zmocnila celého jej tela. Úzkosť a strach sa k nej dovalili rýchlosťou úháňajúceho vlaku a vrazili do nej s obrovskou silou. Bola to takmer istota, že sa stane niečo zlé. Nie, nebolo to zlé, bolo to strašné. Veľmi zlý pocit ju obklopil ako nepreniknuteľná hmla a Allison sa stiahol žalúdok.

Vôbec tomu nerozumela, nevedela, prečo sa cíti tak čudne vystrašene, no okamžite sa začala horúčkovito obzerať. Jason však nebol nikde na dohľad. Snažila sa očami preniknúť sýtu temnotu, ktorá sa za ňou rozprestierala a všetko pohlcovala, pokúšala sa rozoznať aspoň nejaké obrysy, no bezvýsledne. S fatálnou istotou vedela, že nemá inú možnosť, ako ísť hlbšie do lesa a pohľadať ho. Možno poddať sa tejto iracionálnej predtuche, robiť z toho niečo väčšie, bolo nezmyselné, ale musela si byť istá, že Jason je v poriadku. Nemusela premýšľať dvakrát. Vstúpila hlbšie do temnoty medzi vysoké šuštiace stromy smerom, kde si myslela, že zostal po ich rozhovore. Snažila sa ignorovať fakt, že strašidelne vyzerajúci les ju desí na smrť, no náhle zastala. Možno... možno by sa mala vrátiť, nájsť Sarah a poprosiť ju, aby jej pomohla nájsť Jasona. Šiesty zmysel jej však hovoril, že nemôže dlhšie čakať, nemôže ísť hľadať Sarah, aby išla s ňou, pretože na to nebol čas. Nevedela prečo, no v celom tele cítila, že musí byť veľmi rýchla. Naslepo sa rozbehla modliac sa, aby nezakopla o nejaký kameň alebo koreň stromu a nezlomila si nohu a tiež, aby našla Jasona v poriadku a mohla sa potom vysmiať svojej nevysvetliteľnej paranoji.

No keď náhle začula hlasné zlovestné zavrčenie, ktoré sa odrážalo od stromov, listov a pretínalo dusné, navlhlé ovzušie, nebola si taká istá, že je paranoidná.